ĎAKUJEME
Dnes, keď Tento sviatok máte,
Podaktorí premýšľame, ako sa Vám odvďačíme:
Za Váš úsmev, milý sladký, ktorým nás vždy vítate.
Za vedomosti, ktoré nám do hlavy, každodenne vkladáte.
Za Vašu ochotu znovu a znovu, vysvetliť nám látku,
keď sme z nej nechápaví vskutku.
I za porozumenie v danej situácii, keď dáky problém nastane.
Vraj život najlepším učiteľom je,
no podľa môjho názoru to celkom pravda nie je.
Nielen život, tiež Vy.
Veď povedzte, kto nám zlý deň napraví,
kto porozumie, keď ostatní sa na nás vykašľali?
Kto dodá odvahu, usmerní naše kroky,
keď aj ten najlepší priateľ jedného dňa zradí?
Ja myslím, že ste to Vy!
VÁS POTREBUJEME!
Áno často Vás nemáme v láske.
Nadávame, že sa učiť musíme.
Alebo aj nie?
Potom však vďaka našej lenivosti,
stojíme pred tabuľou, s prázdnou hlavou.
Priznávame, občas Vám aj niečo hnusné povieme,
vôbec si neuvedomujeme, že nám pomôcť chcete.
A Vy?
Popremýšľate, odpustíte.
Potom idete ďalej, no pekné to nie je,
keď Vás máme v neúcte.
Kvietok či úsmev nestačia.
To viem.
Niekoho poteší jedno veľké, od srdca, ďakujem.
Slovami to vyjadriť neviem, keď vidím Vaše vrásky, za nás.
Veľmi nás to mrzí.
Ďakujem za Váš drahocenný čas, ktorý ste obetovali pre nás.
Vika Hradská, I.C
TULÁK
Som ako vták ktorý
vždy je na inom mieste,
no vždy aj nejaký problém
zakaždým mám v ceste.
Tie problémy sú farebné,
nie čierno biele,
no zakaždým ten pocit
cítim v mojom tele.
Je to ako náboj
ktorý zasiahol mi srdce,
je to tiché a veľmi horúce.
Prespával som vonku.
Túlal sa kade tade.
Odpúšťal som rodine,
no vždy som bol na
konci v rade.
Odstrčený od všetkých,
na všetko som bol sám,
no správne veci robil
som, a je zo mňa pán.
Život ma naučil
prijímať stále prehry,
bol som odsúdený,
no nevedel som že vždy.
Robím všetko dobré,
no aj ja mám svoje chyby,
ľutujem aj tie ulovené ryby.
Každý ma právo na
život aký si zvolí,
no vždy si zakaždým
potkne nohy.
Život mi dal toľko
rôznych bitiek,
všetko bolo preosiate,
niet už tých bitiek.
Plač už nemám,
vyschli mi slzy,
vravím si zakaždým
snáď mi život už neublíži.
Som iný ako ostatný,
idem s pravdou najavo,
no každý človek má
na to právo.
Niekto je farár,
niekto učiteľ,
niekto plukovník
a niekto veliteľ.
Každý sme iný,
no skúste ma pochopiť
bez pocitu viny.
V prítomnosti času
som na seba pyšný,
myslite si čo chcete,
nie sú to výmysly.
Jozef Kováč, 1.C
OSUDNÝ DEŇ
Je to chlapec,
ktorý nikdy nepovie: „Mám ťa rád.“
Je do dievča,
ktoré oňho dávno stratilo záujem.
Všetko zmizlo z ich dosahu,
keď svitol ten osudný deň.
Keď boli ešte malými deťmi,
hádali sa, aký bude svet.
To však bola tá chyba,
prisahali si to,
čo im teraz chýba.
Chceli by to späť,
no nevedia to vrátiť,
a myslia si,
že už nie je čo stratiť.
Viktória Hradská 1.C
